STÁDO
Alan Mikušek


Zafúkal vietor a spod kopýt
kúdol prachu dvíha sa,
chrbáty koní sa vlnia v ňom spotené.

Koľko ešte míľ musia prejsť,
kým ich cesty skrížia sa
veď majú už nohy,
celkom unavené.

Unavené, unavené
ich telá únavou padajú na zem.
Unavené, unavené
nemôžu zabudnúť prečo chodia sem.

Za trochou vody, a kúskom jedla
chodia už tisíce liet
len tieto dve veci, majú v pamäti vpísané.

Žiadna nenávisť, závisť a hádky
medzi nimi nikdy niet,
i keď majú už nohy,
celkom unavené.

Unavené, unavené
ich telá únavou padajú na zem.
Unavené, unavené
nemôžu zabudnúť prečo chodia sem.

Unavené, unavené
ich telá únavou padajú na zem.
Unavené, unavené
nemôžu zabudnúť prečo chodia sem
nemôžu zabudnúť prečo chodia sem.


Zpět na seznam písní